Chaos a utrpenie? Pozrite sa, s čím pracujú českí a slovenskí novinári

Autor: Filip Struhárik | 25.9.2014 o 19:17 | (upravené 25.9.2014 o 19:30) Karma článku: 10,39 | Prečítané:  36174x

Keď sme pred rokom začali pracovať na novej podobe blog.sme.sk, začal som sa viac zaujímať nielen o to, o čom sú texty a články v médiách, ale aj o to, ako a kde vznikajú. Čas v práci aj doma som trávil sledovaním trendov v elektronickom publikovaním, vyskúšal som si mnohé blogovacie systémy, redakčné systémy, editory textov. Gúglil, čítal, sledoval nové zdroje.

Príjemným zistením bolo, že v zahraničí je diskusia o online publikovaní pomerne živá a inšpiratívna, a to najmä v posledných rokoch a mesiacoch. Za všetky prípady by som spomenul tieto tri.

Prvý. Podnikateľ Evan Williams stál v roku 1999 pri vzniku jedného z prvých blogovacích systémov na svete - Blogger.com. V roku 2006 sa zas podieľal na vzniku Twitteru, ktorému aj do roku 2010 šéfoval. Potom sa stiahol, aby mohol zas vylepšovať systémy, prostredníctvom ktorých ľudia šíria svoje myšlienky. “Mal som pocit, že nástroje pre blogerov sa za posledných desať rokov vôbec nevyvinuli,” povedal. V roku 2012 spustil Williams systém Medium.com. Každý, kto pracuje s textom, by si ho mal vyskúšať - a žasnúť. Začal ho používať aj novinár David Carr z New York Times. Ten vie, aké vedia byť redakčné systémy otravné a nudné, no vo svojom článku priznáva, že prácovať s Mediumom bolo doslova potešenie. Skúste ho. Fakt.

Druhý. Keď v januári tohto roku opustil úspešný novinár Ezra Klein redakciu denníka Washington Post, povedal, že jedným z dôvodov bol aj zastaralý redakčný systém (content management system - CMS). Technológie zohrávajú v redakciách stále dôležitejšiu úlohu a na tomto prípade sa ukázalo, že ak vynikajúci novinár nemá k dispozícii vynikajúcu technickú podporu, musí ísť inam. Klein so svojimi kolegami založil portál Vox.com, ktorý spolu s ďalšími podobnými projektami razí trend tzv. explanatory journalism. No veľmi často sa o ňom hovorí aj v súvislosti s ich výnimočným redakčným systémom, ktorý sa volá Chorus. Viac si o ňom prečítate napríklad tu. (Mimochodom, web Vox bol naprogramovaný za deväť týždňov a tu sa dočítate viac o jeho vzniku.)

Tretí. V roku 2011 vlastnila spoločnosť Gannet viac ako sto novín a televíznych staníc - a všetky mali aj svoje webové stránky. Na ich správu sa využívalo niekoľko rôznych redakčných systémov. Aj vzhľadom na ďalšie okolnosti sa firma rozhodla, že najbližší rok investuje veľa energie do prípravy úplne nového a spoločného redakčného systému. Ako to celé prebiehalo sa dočítate v tejto rozsiahlej case study.

V máji 2014 sme spustili úplne nové blogy na SME. Nemenili sme len dizajn stránky, ale aj jej črevá - a teda i systém, v ktorom články vznikajú. Od leta na základoch tohto systému budujeme úplne nový redakčný systém pre celú redakciu SME.sk.

Pracovať na takomto projekte je pre mňa obrovská výzva, ale je to aj môj koníček. Rád občas nazriem do kuchyne Buzzfeedu alebo New York Times, no keď sa chce človek dozvedieť, ako vzniká obsah u nás, hľadá márne. A tak som to skúsil zistiť sám.

V lete som poslal otázky do troch desiatok slovenských a českých redakcií. Požiadal som ich o zverejnenie printscreenov redakčných systémov, chcel som vedieť, ako sa im v nich robí, či ich majú radi a čo by na nich zmenili. Niektoré redakcie neodpovedali. Ďalšie sa o tejto téme baviť nechceli, pretože nechceli prezrádzať svoje interné know how, čo je úplne pochopiteľné. Ale našli sa aj odvážlivci, ktorí ukázali, s akým systémom ich novinári pracujú.

Pozrite sa, ako vyzerá CMS v redakciách Týždňa, Teraz.sk, iDnes.cz, ČT24, Respekt.cz, Lupa.cz a SME.sk.

Kliknutím na obrázok si ho zväčšíte.

Týždeň

article_photo

“Keďže Týždeň dnes nemá samostatnú webovú redakciu, texty a videá publikujú priamo autori. V súčasnosti finišuje príprava nového dizajnu stránky, s ktorou bude spojený aj nový CMS. Spustenie novej stránky očakávame v priebehu niekoľkých mesiacov,” povedal František Múčka, zástupca šéfredaktora .týždňa.

article_photo

Dnešný redakčný systém Týždňa bol pôvodne postavený na Typo3. Pre základné potreby bol dorobený zjednodušený prístup, aby mohli redaktori kedykoľvek publikovať svoje texty a videá.

 

Teraz.sk

article_photo

Redakcia Teraz.sk používa od svojho vzniku v roku 2012 systém Malina. Vyvinula ho externá firma a je prispôsobený na mieru pre redakciu.

article_photo

“Denne zverejňujeme do 130 správ a zhruba 5 až 7 fotogalérií,” odpovedal ešte v lete na otázky manažér Teraz.sk Martin Dorčák. Dnes je riaditeľom komunikačného odboru na ministerstve školstva.

article_photo

Hlavným plusom redakčného systému Malina podľa Dorčáka je jeho jednoduchosť. “Keď potrebujeme vydať správu extrémne rýchlo, dá sa to spraviť v priebehu pár sekúnd. Samozrejme, systém má aj svoje limity, a tým sú grafy, tabuľky, spájanie už nahratých fotografii v systéme do fotogalérií a podobne. Systém ale priebežne vyvíjame,” dodal.

 

iDnes.cz

article_photo

Český spravodajský web iDnes.cz používa od roku 1997 vlastný redakčný systém Oris. Jeho najväčšou výhodou je interný vývoj, vďaka čomu dokážu pohotovo reagovať na požiadavky redakcie, tvrdí projektový manažér Pavel Kočička.

article_photo

Za posledný mesiac sa do systému prihlásilo 502 osôb, ktorí mesačne vydajú zhruba 10 tisíc článkov na stránkach iDNES.cz, Lidovky.cz, Metro.cz, 5plus2.cz a Alik.cz.

article_photo

Podľa Kočičku aktuálne pracujú na tom, aby bol systém prispôsobený na prácu na dotykových zariadeniach. “Tie asi nikdy nebudú určené na serióznu prácu, ale potrebujeme byť schopní na nich opravovať chyby a robiť základné úpravy, a to najmä mimo pracovnú dobu,” povedal.

 

ČT24

“Česká televízia využíva interne vyvinutý a na mieru prispôsobený CMS systém, ktorý prechádza priebežným vývojom po celú dobu existencie spravodajského portálu ČT24,” povedala hovorkyňa Alžběta Plívová.

article_photo

V redakčnom systéme pracuje zhruba 35 redaktorov, editorov, korektorov, fotografov a technikov. Denne zverejnia približne 80 článkov. 

 

Respekt

article_photo

Obsah onlinového Respektu vzniká v CMS, ktoré českému vydavateľstvu Economia dodáva externá spoločnosť. Jeho hlavnou výhodou je otvorenosť: “Nie je problém do neho vložiť prakticky akýkoľvek HTML kód, embed a podobne,” vraví Michal Ischia, digital media coordinator Respektu.

article_photo

Jedným z jeho hlavných nedostatkov tohto systému je jeho náročnosť. “Založenie článku je otázkou veľkého množstva klikania,” vysvetľuje Ischia. V redakcii pracuje jeden webeditor, ktorému pomáhajú ďalší dvaja ľudia. Denne vyjdú v priemere len štyri články. Okrem toho ale zverejňujú aj celý obsah časopisu, teda 40 až 50 textov týždenne.

article_photo

Redakčný systém by chceli časom vymeniť. “Ja sa prikláňam k variantu customizovaného Wordpressu. Respekt je malá redakcia, pre ktorú by mal Wordpress stačiť,” myslí si Ischia.

 

Lupa.cz

article_photo

“Náš redakčný systém je vyvinutý interne v PHP nad Nette frameworkom a podľa histórie vo verzovaciom systéme boli prvé základy položené v polovici roku 2008,” povedal David Slížek, šéfredaktor Lupa.cz.

article_photo

 

SME.sk

A na záver pohľad do zákulisia SME.sk. Náš redakčný systém, ktorý v redakcii voláme Storm alebo Oper, vznikol v decembri 2000 (toto bol prvý článok). Dnes si našu prácu ani nevieme predstaviť bez tohto jedinečného zeleno-modrého zafarbenia.

article_photo

Keď si otvoríte zdrojový kód stránky, nájdete tam krásny historický odkaz: “Admin stránky uvidíte v prezeračoch Netscape Navigator alebo Microsoft Internet Explorer od verzie 3.0. Stiahnite si najnovšiu verziu.”

article_photo

Napriek tomu, že systém už má úctyhodný vek, je rýchly, spoľahlivý, stabilný a umožňuje nám vydávať bežné správy, ale aj dlhé a vizuálne zaujímavé materiály (viď napríklad tento článok o Ukrajine).

article_photo

Od júla 2014 pracujeme na príprave úplne nového redakčného systému. Bude sa volať Artemis, ale keďže ešte nie je hotový, ukázať ho nevieme. Možno nabudúce ;) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?