Dnes novinár v denníku N. Predtým som bol projektový manažér SME.sk. Zaujímam sa o online médiá a inovácie v žurnalistike. Na tomto blogu vyjadrujem názory výlučne vo svojom mene. Zoznam autorových rubrík: Týždeň v nových médiách, Médiá, Súkromné, Nezaradené
Keď sme pred rokom začali pracovať na novej podobe blog.sme.sk, začal som sa viac zaujímať nielen o to, o čom sú texty a články v médiách, ale aj o to, ako a kde vznikajú. Čas v práci aj doma som trávil sledovaním trendov v elektronickom publikovaním, vyskúšal som si mnohé blogovacie systémy, redakčné systémy, editory textov. Gúglil, čítal, sledoval nové zdroje.
Agentúra AP zverejní na Twitteri v priemere 80 príspevkov denne. Viac ako 12 percent z nich sa začína slovíčkom breaking.
Tento týždeň sa začína online kurz s názvom Investigatívna žurnalistika v digitálnej dobe, do ktorého sa už prihlásili ľudia z viac ako 135 krajín sveta. Budúci týždeň otvára European Journalism Centre 5-týždňový kurz dátovej žurnalistiky. Urobil som si preto malý prieskum a pripravil zoznam kurzov, ktoré môžu byť zaujímavé (aj) pre (budúcich) novinárov.
Otvoriť si Centrálny register záverečných prác a pozerať si diplomovky, ktoré v posledných rokoch napísali študenti žurnalistiky, masmediálnej komunikácie a masmediálnych štúdií, je veľmi zaujímavá exkurzia.
Do novín som napísal stĺpček o tom, či môže zákaz anonymity zvýšiť úroveň internetových diskusií. Ja osobne som presvedčený, že nie, ale do 3000 znakov človek nevmestí dostatok argumentov. Preto by som chcel na tomto mieste uviesť ešte pár krátkych poznámok.
Optimizmus a vzrušenie. Tak by sa dali charakterizovať reakcie, ktoré vyvolala správa o tom, že zakladateľ Amazonu Jeff Bezos kúpil za 250 miliónov dolárov denník Washington Post. Čo si o tomto nečakanom obchode myslia svetoví komentátori a analytici?
Minulý rok pri dopravných nehodách na Slovensku zomrelo 296 ľudí. Niekedy mám pocit, že v slovenských televíziách bola reportáž o úplne každej z týchto nehôd. O úplne každej.
Ľudia, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú o aktuálne trendy v médiách, si minulý týždeň mohli prísť na svoje. Konali sa totiž hneď štyri konferencie, ktoré umožnili nahliadnuť do najlepších a najväčších redakcií sveta. Mne sa síce nepodarilo letieť do Orlanda, New Yorku či Londýna, ale vďaka Twitteru som mal celkom dobrý prehľad o tom, čo na pódiách odznelo - a ako správny sklerotik som si robil poznámky. Dávam ich aj na blog, lebo verím, že sa nájde pár ľudí, ktorých zaujmú. Nech sa páči.
Na priemerného internetového užívateľa vyskočí za mesiac 1707 reklamných bannerov. Väčšinu z nich ignorujeme a ak už aj na nejaký klikneme, v 50 percentách prípadov to bol omyl. Bannerová reklama oslávila 25. októbra minulého roku osemnáste narodeniny a je tak trochu zázrak, že stále na webe dominuje. Jej fungovanie a výsledky totiž nevyhovujú nikomu - médiám, zadávateľom, reklamným agentúram ani obyčajným ľuďom.
Pornografii sa v posledných rokoch veľmi nedarí. Zisky veľkých spoločností vraj klesli od roku 2007 o polovicu, a to len preto, že dospelácke filmy sú už na webe dostupné pre každého zadarmo. Niektorí producenti ale chcú, aby ľudia za kvalitné porno na webe platili. Má to však jeden háčik.
Nie je to nič nové pod slnkom, ale je dobré, ak naše pocity a názory potvrdia vedci vo svojich výskumoch. Kolektív autorov z University of Wisconsin-Madison vo svojej štúdii tvrdí, že názory ľudí, ktorí čítajú blogy či správy na webe, sú ovplyvňované nielen samotnými článkami, ale aj diskusiou, ktorá sa pod nimi rozbehne. Či lepšie povedané - jej úrovňou.
Predstavte si túto situáciu: kliknete na zamknutý článok a namiesto toho, aby ste museli platiť, sa vás systém opýta, kam sa chystáte tento rok na dovolenku. Alebo kto je podľa vás najdôveryhodnejší politik. Či ktorý z ponúknutých výrobkov by ste si radšej kúpili. Odpoviete na jednu, dve, maximálne tri otázky, a článok si môžete prečítať zadarmo. Tak s takýmto modelom spoplatnenia obsahu na webe už skoro rok experimentuje Google.
Tak ako v roku 2011, aj vlani som poctivo zbieral zábavné a kuriózne správy, ktoré priniesli naše a české médiá. Rok to bol obzvlášť bohatý! Prežili sme koniec sveta, českú prohibíciu, Repčíkovo blogovanie, Kotleba získal vo voľbách o 1916 krúžkov viac ako Dzurinda, dostali sme Nobelovu cenu a každý z nás sa už môže pýšiť rovnakým množstvom titulov z Tour de France ako Lance Armstrong. A popri tom sa udiali ešte mnohé ďalšie udalosti, ktoré by som chcel pripomenúť. Pre prehľadnosť som ich zoradil do šiestich kategórií.
Pred troma týždňami som písal o tom, ako fungujú diskusie na Huffington Poste, teda na webe, ktorý je známy enormným množstvom príspevkov pod každým článkom. Úplne iný prístup majú v New York Times, kde je možné diskutovať len pod niekoľkými článkami denne - a pravidlá sú extra prísne. Aj o nich som hovoril s tamojším community managerom Basseym Etim.
Len jeden článok mesačne. Výnimočný text napísaný najlepšími reportérmi z celého sveta. A nie zadarmo. Touto cestou sa vybral nový web Matter.
Vlani napísali ľudia pod článkami na webe Huffington Post neuveriteľných 54 miliónov komentárov. Tento rok ich počet ešte vzrástol a hranicu 70 miliónov prekročil už v októbri. Ako sa také množstvo dá spravovať? Aj o tom som hovoril s tamojším šéfom diskusií Justinom Isafom.
Na rozdiel od mojich kolegov, ktorí museli počas americkej volebnej noci pracovať, ja som mohol do rána surfovať na webe a sledovať, ako najväčšie svetové média pracovali a akou formou prinášali informácie. Toto všetko ma zaujalo a bavilo:
Animované GIF-y boli doménou prevažne blogerov a zábavných portálov. V poslednom období sa ale čoraz častejšie objavujú aj na weboch serióznych svetových médií, kde ilustrovali napríklad články o letnej olympiáde či vrcholiacej kampani pred americkými prezidentskými voľbami. Na mieste je teda otázka, či GIF-y patria do spravodajstva. Na čo by mali novinári myslieť pred ich použitím?
Web Smashing Magazine oslávil v septembri 5 rokov svojej existencie. Jeho redakcia svojim čitateľom pripravila knihu svojich najlepších článkov. Stiahnuť sa dá zadarmo.
Ak chcete robiť účinný marketing svojej firmy na Facebooku, mali by ste byť online v čase, kedy je na webe najviac ľudí. Pracovať by ste teda mali každý deň po 18. hodine a aj v nedeľu.
