reklama

Novinár dva dni “lajkoval” všetko, čo videl na Facebooku. Aké to malo následky?

Minulý týždeň som na blogu zhrnul desiatky aktuálnych správ zo sveta nových médií. Teraz vyberám len pár článkov, no o to zaujímavejších.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Novinár Mat Honan urobil naozaj zábavný experiment. Počas dvoch dní klikol na “páči sa mi to” pri všetkom, čo na Facebooku uvidel. Teda spolu viac ako tisíckrát. Dôsledkom toho mu z news feedu prakticky zmizli príspevky jeho priateľov a známych, všade boli len reklamné odkazy a príspevky rôznych stránok. Väčšina bola podľa jeho slov hnusná a banálna. “Tým, že som lajkoval všetko, zmenil som Facebook na miesto, kde už nebolo nič, čo by sa dalo lajknúť. Aby som bol úprimný, vôbec sa mi to nepáčilo,” napísal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viac sa dočítate v článku I Liked Everything I Saw on Facebook for Two Days. Here’s What It Did to Me. Naozaj odporúčam.

Novinár Mat Honan už asi má za sebou veľké facebookové upratovanie. Niečo také sa ale asi zíde každému z nás. Viete, čomu všetkému na Facebooku fandíte? Pozrite si zoznam na www.facebook.com/me/likes_other a zrušte svoj “like” stránkam, ktoré vás už nezaujímajú. Viac o upratovaní Facebooku nájdete napríklad v článku na Lupa.cz.

###

Veľkú radosť mi tento týždeň urobil článok o premene redakcie talianskeho denníka La Stampa. Zmeny začínali podobne ako v iných novinách po celom svete: redakcia sa presťahovala do novej budovy, stoly v newsroome umiestnili do tvaru sústredných kružníc, otvorili video štúdio, začali pracovať v novom redakčnom systéme… Uvedomili si, že musia zmeniť systém práce, pretože to, ako sa robia noviny, sa zásadné líši od toho, ako má fungovať web. No Taliani šli ešte ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 2013 založili Media Lab, teda inkubátor inovácií, miesto, kde experimentujú s novými spôsobmi, ako spracúvať novinárske témy. Postupne sa im tu podarilo nadviazať kontakty s viacerými mladými dizajnérmi a programátormi.

Tento rok sa La Stampa spojila so spoločnosťou Google a spoločne vytvorili firemnú akadémiu, ktorá sa zameriavala na inovácie v spravodajstve. Hoci akadémia už skončila, jej účastníci sa do redakcie znova a znova vracajú: “Nie sú to novinári denníka La Stampa na plný úväzok, ale nemyslím si, že dokážeme pracovať len s našim štábom,” povedal Marco Bardazzi, digital editor. Cieľom akadémie bolo vytvoriť z redakcie otvorené miesto, ktoré bude “kontaminované” ľuďmi z iných profesií. Viac v článku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ma ale naozaj prekvapilo, bol ich experiment so striedaním social media editorov. Nimi nie sú tradiční novinári, ale redakcia oslovuje známych ľudí z rôznych online komunít, aby sa na tejto pozícii striedali. Tak tomu sa vraví open journalism.

Predtým využívali sociálne médiá len ako amplióny, z ktorých na ľudí chrlili odkazy na ich články. Dnes je ich prístup iný. “Napríklad sme začali organizovať denné debaty na Facebooku - novinár, ktorý pracuje na aktuálnej horúcej téme, diskutuje s čitateľmi,” vysvetlil šéfredaktor Mario Calabresi. Niečo podobné robí napríklad aj britská BBC.

La Stampa (Italy) - Front Page Sunday, August 17, 2014
La Stampa (Italy) - Front Page Sunday, August 17, 2014 (zdroj: http://www.newseum.org/todaysfrontpages/)

###

Večnej téme o budúcnosti printových médií sa venuje viacero článkov. David Carr so znepokojením sumarizuje udalosti posledných mesiacov v amerických novinách. Kapitál sa podľa neho presúva tam, kde sú aktívnejší používatelia. To sa ale deje bežne, stačí sa pozrieť na príbeh firmy Kodak alebo na výrobcov osobných počítačov. “To, že vyrábaným produktom sú tentoraz správy na papieri, neznamená, že je tento produkt posvätný a bude imúnny voči prirodzenému poriadku.”

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Michael Wolff a Margaret Sullivan sú trochu optimistickejší. “What matters is the journalism, not the medium. It’s happening before our eyes, and while there’s clearly reason to worry, there’s reason to hope, too,” napísala Sullivanová. Na slová Davida Carra reagoval aj Jeff Jarvis. Podnetná polemika.

Mario Garcia spolupracoval s viacerými svetovými novinami. Pomáhal im pri redizajne a pri hľadaní novej koncepcie ich fungovania. Vraví, že žijeme v zlatej ére storytellingu a obzvlášť na neho zapôsobili škandinávske médiá: “Editor tam má digitálnu mentalitu, ale miluje noviny. Nezabíja printovú verziu,” vraví v rozhovore.

Mário Šmýkal v najnovšom áno! magazíne píše o rastúcej obľube malých magazínov pre úzke publikum: “Vzťah autora a čitateľa je blízky a nie je výnimkou, že sa poznajú osobne. Pri náklade 1000 kusov si to môžu, a skoro až musia, dovoliť,” píše.

###
 

V dnešním zpravodajském byznysu je největším zločinem nezaznamenat nebo propást důležité téma. Lépe řečeno působit dojmem, jako bychom ho propásli či nezaznamenali. Spěch a záplava slov proto nahradily pečlivost, kvalitu a souvislosti. Strach, že „to“ někdo otiskne dřív, vytváří horečnou atmosféru, jejímž produktem je změť informací a v níž nepadají závažné otázky. A i když se někdo občas náhodou zeptá (...), nenajde se novinář, který obětuje týdny nebo měsíce práce, aby tyto otázky roztřídil a řádně je zodpověděl. Zpravodajství není těsnopis. Je to nejlepší dosažitelná verze pravdy. Všechny skutečně významné trendy v žurnalistice stojí na seriózním, důkladném podávání informací. Ovšem to, s čím se setká čtenář většiny amerických deníků nebo divák, který si večer pustí zprávy jak na místních, tak na předních TV kanálech, vychází z úplně jiných zásad. Už více než patnáct let se neustále vzdalujeme od skutečné žurnalistiky vstříc šupácké „info-zábavě“. Touto novou lechtivou novinářskou kulturou své čtenáře a diváky zvykáme na to, že triviální je ve skutečnosti významné, že senzace a pitomosti jsou důležitější než skutečné zpravodajství. Nesloužíme čtenářům a divákům, podbízíme se jim. Dáváme jim to, co si myslíme, že chtějí, co se bude zaručeně prodávat a zvedne náklad. Je pravda, že nemálo konzumentů takové podbízení oceňuje a jsou z těch odpadků nadšeni. Nicméně úlohou žurnalistiky je veřejnost inspirovat, ne ji pouze bavit.

Novinár Carl Bernstein napísal veľmi dobrý a nesmierne aktuálny článok. Treba asi len dodať, že článok vznikol už v roku 1992. Celý si ho prečítate na respekt.cz.

Text redakcia odomkla pri príležitosti 40. výročia od aféry Watergate. Český komentátor Daniel Anýž sa vo svojom článku pýta, či by dnešné médiá zvládli takúto veľké kauzu. Dostali by dnes novinári dostatok času a prostriedkov, aby mohli prípad dôkladne a dlhodobo sledovať? A nemenej dôležitá otázka: neboli by ich zistenia hneď po zverejnení spochybňované anonymnou masou? “Dnes je to úplne iné, žiadny konsenzus založený na najlepšej možnej verzii pravdy, ktorú môžete získať, už neexistuje. Dnes ľudia niečo také nehľadajú, ale chcú ideologickú muníciu, ktorá posilní to, čomu už veria,” cituje Anýž slová Carla Bernsteina.

###

E-mail je stále najlepšia vec na internete, píše Alexis Madrigal pre The Atlantic:

Email is actually a tremendous, decentralized, open platform on which new, innovative things can and have been built. In that way, email represents a different model from the closed ecosystems we see proliferating across our computers and devices. Email is a refugee from the open, interoperable, less-controlled "web we lost." It's an exciting landscape of freedom amidst the walled gardens of social networking and messaging services.

###

Viac zaujímavého čítania, ktoré sa do tohto článku nezmestilo, nájdete na mojom Twitteri.

Filip Struhárik

Filip Struhárik

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dnes novinár v denníku N. Predtým som bol projektový manažér SME.sk. Zaujímam sa o online médiá a inovácie v žurnalistike. Na tomto blogu vyjadrujem názory výlučne vo svojom mene. Zoznam autorových rubrík:  Týždeň v nových médiáchMédiáSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu